LANCIA YPSILON: Most z histórie do budúcnosti Lancie - 2. časť

V príbehu Lancie Ypsilon pokračujeme jej druhou generáciou. Ak ste zmeškali prvú časť príbehu, nikam neunikla, nájdete ju tu. Dovoľte ďalší krátky a všeobecný úvod. 

Lanciu si možno mnohí pamätajú z jej slávnej závodnej histórie. Stratos s motorom z Ferrari, B-éčková rally Lancia 037 ako jedno z najúspešnejších závodných automobilov alebo Lancia Delta S4 s pohonom všetkých kolies ako nekompromisná odpoveď na Audi Quattro. Tí neskôr narodení už Lanciu poznajú ako výrobcu pokrokových automobilov, za ktoré si automobilka v západnej Európe vyslúžila prezývku "Lancedes" vytvorenú ako pseudonym pre taliansky Mercedes. 

Inovatívna konštrukcia, špičková aerodynamika, prepracované interiéry a prémiové materiály, to sú Lancie 80-tych a 90-tych rokov. Keď sa závodná história preorientovala na prémiovosť, vznikli zaujímavé vozidlá. Jednými z nich sú tie z modelového radu Ypsilon, ktoré do kategórie malých mestských automobilov priniesli nebývalé vybavenie a prémiový dojem. Pripomeňme jeho ďalšiu generáciu – typ 840 s presným obchodným názvom Lancia Y.

Lancia Y

Napriek tomu, že starší model Y10 sa na niektorých trhoch predával pod značkou Autobianchi, nová generácia tohto mestského automobilu sa považuje za priameho pokračovateľa Y10, o čom napovedá aj prvotné kódové označenie projektu Y11. Tento model vznikol už plnohodnotne pod značkou Lancia a označovaný bol vždy jej logom.

Dizajn naozaj špeciálny

Ak sa na ňu pozrieme aj dnes, je trochu iná, zvláštna a potrebuje trochu zamyslenia. Nie je to zlé, je to iné, ako sa pre Lanciu patrí. Dovtedy naozaj nevídané stvárnenie karosérie v automobilovom priemysle priniesol nový model Y najprv na dizajnových skiciach z roku 1992. Ich autorom je Enrico Fumia a Lanciu navrhoval spolu s Nevio Di Gustom v Centro Stile Lancia. 

Pri prezentácii modelu pre vedenie sa odvolali na špecificky definovaný prístup stanovený pre vývoj dizajnu modelu Y. Enrico Fumia sa vyjadril k modelu Y takto: "Pri pohľade na staršie modely Lancia sme identifikovali sériu štylistických prvkov, dalo by sa povedať doslova "pokynov", ktoré sme nie len kopírovali, ale dokázali ich znovu interpretovať. Niektoré línie, ako napríklad oblúk, ktorý rozdeľuje bok, boli prítomné na autách ako Appia alebo Ardea. 

Rovnaká línia, ktorá pripomína letiaci oštep (čo vlastne Lancia ako slovo znamená), je viditeľná aj na predošlom modeli Y10. Tu je v miernom záhybe a stáva sa charakteristickým prvkom modelu Y." Spomínaný oblúkový motív bol zopakovaný na všetkých stranách auta. Tento aspekt Enrico Fumia z Centro Stile Lancia pomenoval ako akýsi kvadrifrontálny dizajn.

Aj v interiéri pokračoval oblúkový dizajn. Prevzala ho palubná doska s prístrojmi umiestnenými v strede, tvar jej čalúnenej výplne, výplne dverí a oblúkom sa nevyhli ani detaily ako spínače sťahovania okien. Do celého stvárnenia príjemne zapadol aj štvorramenný volant.

Automobil vďaka spomínanému prístupu pôsobí z každej strany veľmi individualisticky. Dizajnéri chceli dosiahnuť veľmi čistú karosériu bez rušivých elementov. Použili tak napríklad ukrytú kľučku dverí v B-stĺpiku alebo minimalistickú mriežku chladiča. 

Lancia Y bola navrhnutá ako priamy pokračovateľ elegantnej rodiny Lancia. Nezávisle na tom, že sa jednalo o malý "vstupný" hatchback, ktorý bude jazdiť práve v mestách. Cieľom bolo dať malému Ypsilonu do vienka množstvo inovatívnych riešení, nie všetko sa však podarilo. V návrhoch ostali aj nerealizované komponenty – napríkla elegantne zapustené strešné nosiče, ktoré dnes poznáme z Dacie Sandero Stepway alebo aerodynamické stierače integrované do "torpéda". V galérii môžete vidieť aj návrh modelu v siluete "kupé", ten sa však nedostal ani z modelárskeho centra, nebol totiž schválený.

Čistota dizajnu sa podpísala aj na dobrom aerodynamickom výsledku, koeficient odporu vzduchu karosérie dosiahol skvelé číslo cx 0.32. Malá Lancia tak jazdila aj úsporne a ticho. A to aj vďaka spoľahlivej technike.

Technika

Zatiaľ čo predchádzajúca generácia Y10 sa technicky spoliehala na základy Fiatu Panda, model Y využil technický základ Fiatu Punto prvej generácie s rázvorom skráteným o 7 centimetrov. Konštruktéri na ňom napriek snahe využiť čo najviac spoločnej techniky vykonali určité zmeny. Lancia Y vďaka ním jazdí výrazne komfortnejšie a agilnejšie ako Punto. 

Dosiahlo sa to vďaka odlišnému naladeniu predného a zadného zavesenia kolies, špeciálne si vraj dali záležať na vývoji zadných pružín. Posilňovač riadenia, ktorý Puntu pomáhal len pri nízkych rýchlostiach, bol v Lancii aktívny až do rýchlosti 60 km/h. Radikálne vylepšenia ukrýval aj interiér, ktorý obsahoval kompletne nanovo navrhnuté obloženie dverí, nové sedadlá a novú, aj látkou čalúnenú palubnú dosku. Práve palubná doska využívala ako jedna z prvých v tomto segmente takzvaný mäkčený plast.

Vývoj a výroba

Vývoj nového modelu Ypsilon stál 400 biliónov vtedajších talianskych lír. Vďaka použitiu existujúcej platformy však trval na tú dobu neuveriteľne krátky čas - len 24 mesiacov. Model Y narástol oproti predchodcovi o 33 centimetrov na celkovú dĺžku 3,72 metra, šírka si prilepšila o masívnych 16 centimetrov na 1,69 metra, výška sa znížila o 5 milimetrov a vďaka zväčšeniu rázvoru o 22 centimetrov bol nový model priestranný aj pre zadných pasažierov.

Výroba sa začala v roku 1995 v závode Melfi v Taliansku popri modeli Punto. Pod kapotu sa dostali len benzínové štvorvalce s rozvodom SOHC, spočiatku tradičné motory 1.1 a 1.2 Fire 8V a silnejší štvorvalec 1.4 12V z rodiny "Pratola Serra", ktorý používal po tri ventily na jeden valec. 

Silnejší štvorvalec Pratola Serra 1.4 12V vydržal v aute len dva roky, v roku 1997 ho motor 1.2 Fire 16V s vyšším výkonom, výrazne nižšou spotrebou paliva a spoľahlivejšou prevádzkou. Zaujímavosťou je, že konštruktéri pre športovejšiu verziu Elefantino Rosso vytiahli z motora 1.2 Fire 16V maximálku vyššiu o 9 km/h a lepšie zrýchlenie, pravdepodobne vďaka inému sprevodovaniu. Toto bola zároveň vrcholná verzia modelu Y. 

K dispozícii boli tri prevodovky – 5 a 6-stupňová manuálna (pre 1.2 Fire "6 Way"), ale tiež bezstupňová automatická prevodovka s označením eCVT použitá pre motory 1.2 Fire 8V.

Opäť symbolom statusu

Špecifiká, vďaka ktorým malé auto vynikalo bol v porovnaní s konkurenciou pomerne lepší jazdný komfort, hravé jazdné vlastnosti a nadštandardná výbava. Netradične tu bol prvýkrát použitý prístrojový panel umiestnený v strede palubnej dosky s digitálnym teplomerom a informáciou o tlaku v pneumatikách. 

Špecifické umiestnenie prístrojov malo dva funkčné dôvody - zobrazoval informácie všetkým pasažierom a keďže bol umiestnený od vodiča o niečo ďalej, oko sa nemuselo pri pohľade naň toľko preostrovať. Navyše viditeľnosť číselníkov tak nebola nikdy ohrozená pohybmi volantu. Lancia Y mala v roku 2000 už k dispozícii napríklad aj vstavanú navigáciu (na obrázku), len zriedka možno naraziť na verziu bez klimatizácie, objavili sa aj vyhrievané a elektricky nastaviteľné spätné zrkadlá, či zliatinové disky kolies s brúsenou čelnou úpravou. Svetlo béžovou kožou čalúneným sedadlám z verzie Cosmopolitan nechýbalo dvojstupňové vyhrievanie. Objednať bolo možné aj parkovací senzor.

Interval od tri do nekonečno

Lancia Y prišla na trh s troma verziami - základná LE, stredná LS a najvyššia LX. Už v prvom modelovom roku sa pridali Elefantino Blu, Rosso a Cosmopolitan. V roku 1998 debutovala nová základná verzia Elefantino Blu, ktorá nahradila LE. Rozšírený základ Elefantino Blu sa postaral o obrovský úspech tejto verzie a spôsobil, že Lanciu Y začali volať názvom "Elefantino". Auto sa zapáčilo najmä mladému publiku, oceňovali na ňom vybavenie, nadpriemerný komfort s hodnotným čalúnením a sviežimi farbami.

Popisovať jednotlivé výbavy a ich štandardné prvky, ktoré boli špecifikované tiež farbami nemá celkom zmysel. Rossella Guasco z oddelenia Color&Trim totiž vyvinul pre Lanciu Y program absolútnej personalizácie "Kaleidos". 

K dispozícii bol pre všetky modely a obsahoval až 100 ďalších farieb karosérie vrátane pastelových a metalických lakov. Konkrétne tu bolo navyše 25 odtieňov modrej, 16 fialových, 25 zelených, 15 medzi sivou a hnedou a 19 červených, čo výrazne rozšírilo ponuku 12 základných odtieňov. Na tú dobu išlo o svetový rekord v individualizácii farieb. Pre interiér bolo možné vybrať akékoľvek čalúnenie palubnej dosky – klasická látka, alcantara alebo kožené, vždy v možnosti rovnakej farby ako karoséria. Stredový panel bolo možné obložiť aj drevenými doplnkami.

Namiesto Y10 turbo Elefantino Rosso

V roku 1998 prichádza "Elefantino Rosso", teda červený slon. Ide o najšportovejšiu Lanciu z vtedajšieho radu Y. Pod kapotou sa ukrýva motor 1.2 Fire 16V s krátkou prevodovkou pre lepší výkon na kolesách. Maximálna rýchlosť dosahuje hodnotu 177 km/h. Auto stojí na 15" diskoch s diamantovou úpravou, má titánovo sivé spätné zrkadlá a masku chladiča vo farbe karosérie. Vnútorné čalúnenie oživuje kontrastné červené prešívanie volantu a hlavice radiacej páky, všetko je v koži. Vylepšené je aj riadenie, ktoré poskytuje lepšiu spätnú väzbu a má strmší prevod. Pre verziu Elefantino Rosso možno dodnes medzi náhradnými dielmi zohnať tvrdšie naladené tlmiče z druhovýroby.

Modernizácia z roku 2000

Prvá modernizácia prichádza v roku 2000. Prináša novú masku chladiča, inovované nárazníky a elegantnejšie stvárnené bočné ochranné lišty v laku. V interiéri boli aktualizované sedadlá, opierky hlavy, typy čalúnenia a niektoré ovládače palubnej dosky. Palubovka prichádza o mäkčený plast. Na obrázku oranžová verzia pred a modrá po modernizácii.

V rokoch 2000 až 2003 bolo predstavených niekoľko špeciálnych edícií - napríklad DoDo, Unica, Vanity a Nuova LS. Kvôli zavedeniu emisnej normy EURO 3 končí motor 1.1 Fire 8V a verzii 1.2 Fire 16V bol znížený výkon na 59 kW (80 koní), aby sa znížili emisie lineárnejším a plynulejším dávkovaním paliva pri nízkych a stredných otáčkach. V septembri roku 2003 po ôsmich rokoch kariéry s počtom 802 605 vyrobených kusov model Y končí a prichádza ešte luxusnejšia a technologicky vyspelejšia Lancia Ypsilon.

Stále platí, že ide o veľmi príjemne jazdiaci malý hatchback. Napriek tomu, že vychádza z Punta prvej generácie, niektoré riešenia predčia aj modernejšie Punto II. Ak takéto auto stretnete na našich cestách, je to celkom rarita, ale teraz už približne viete, aký príbeh za ním stojí.

Technické údaje

Lancia Y - dĺžka 3723 mm, šírka 1690 mm, výška 1435 mm, rázvor náprav 2380 mm

Motorová paleta

1.1 FIRE 8V, 1108 cm3, 40 kW pri 5500 ot./min, 86 Nm pri 3250 ot./min, Vmax 150 km/h

1.2 FIRE 8V, 1242 cm3, 44 kW pri 5500 ot./min, 98 Nm pri 3000 ot./min, Vmax 160 km/h

1.2 FIRE 16V, 1242 cm3, 63 kW pri 6000 ot./min, 113 Nm pri 4500 ot./min, Vmax 177 km/h

1.4 Pratola Serra 12V, 1371 cm3, 59 kW pri 6000 ot./min, 112 Nm pri 3250 ot./min, Vmax 170 km/h

1.2 FIRE 16V (od 2000), 1242 cm3, 59 kW pri 5000 ot./min, 116 Nm pri 4000 ot./min, Vmax 174 km/h